Do každej svojej knihy dávam celé srdce

Priatelia,

poetku a spisovateľku Zdenku Wenzlovú Švábekovú vám asi netreba predstavovať. Je autorkou šiestich románov a dvoch básnických zbierok. Jej básne svojou výpovednou hodnotou dokážu osloviť množstvo priaznivcov, v každej z nich je ukrytá nielen poézia, ale sa v nich odráža aj ľudská múdrosť a roky životných skúseností poetky. Roztavené putá a Zrkadlo lásky sú toho dôkazom.

Zdenka Wenzlová Švábeková sa na slovenskom literárnom nebi zjavila ako kométa. Pred takmer piatimi rokmi. Práve básnickou zbierkou Roztavené putá z marca 2017. O rok neskôr vychádza jej prvý román Nesmieš povedať, skutočný príbeh malej Lenky. Zdenkina hviezda nezhasla, jej žiara je z roka na rok jasnejšia a hrejivejšia. Knihy tejto skvelej spisovateľky číta z roka na rok  viac a viac ľudí, odozvy na ne zapĺňajú jej profil na facebooku, komentáre k nim sú plné superlatívov. Príbehy ukryté v knihách nenechajú nikoho chladným, či chladnou, neraz prinútia čitateľov knihu odložiť a premýšľať nad jej obsahom. Niekedy so slzami v očiach. Zdenka má neskutočný dar vedieť realisticky vykresliť charaktery postáv svojich kníh, ktorým nechýba duša a hĺbka. Je ako víno, s pribúdajúcim vekom a počtom románov je lepšia a lepšia.

O niekoľko dní Zdenke Wenzlovej Švábekovej vyjde v poradí už siedmy román, NEVIEM PLÁVAŤ. Ďalší skutočný príbeh, inšpirovaný rozprávaním ženy, ktorej život veľa vzal, ale aj dal. Kniha, ktorá je úplne iná ako tie, ktoré Zdenka napísala doteraz. Román, ktorý vás určite dostane.

Radi by sme vám, milí priatelia, spolu so Zdenkou, v krátkom flash rozhovore, priblížili tento príbeh a čo mu predchádzalo. Pôvodne sme plánovali prezentáciu knihy formou besied, avšak pandemická situácia je proti. Tak prijmite naše pozvanie na túto virtuálnu besedu, ktorou sa vám aspoň sčasti pokúsime nahradiť osobné stretnutia. A aby ste sa cítili ako na skutočnej besede, dávame vám možnosť napísať Zdenke otázky, na ktoré vám písomne odpovie.

Zdenka, naposledy, keď sme robili spolu rozhovor, sme si vykali. Odvtedy sme sa stali dobrými priateľmi a pochopiteľne si budeme aj v tomto rozhovore tykať.

Moja prvá otázka bude netradičná, ale čitateľov Tvojich kníh bude určite zaujímať odpoveď. Ako sa máš? Ako tvoj život a nielen spisovateľský, ovplyvnila corona?

Dobrá otázka a všade často omieľaná. Asi nikto na ňu nevie odpovedať jednoznačne. Sú dni, ktoré by sa dali nazvať šťastnými, kedy všetko ide podľa mojich predstáv a objíma ma slniečko skvelých pocitov, iné by som prirovnala k letnej búrke. Zahrmí, spŕchne, ale pozitívne na tom je, že  sa napokon opäť objaví slnko. Keby som v sebe nemala nádej, život by sa uberal zlou cestou. Corona? To slovo je tak často skloňované a čo horšie, nesie v sebe veľký strach a ten ničí psychiku a životy mnohých ľudí. Pochopiteľne, mám pred týmto druhom novodobej chrípky s obrovskou mutáciou veľký rešpekt. Mňa osobne. ako človeka, corona spomalila a opatrenia, ktoré nasledovali a pokračujú, zničili naše dve firmy a mne zamedzili pomáhať v takej intenzite, ako tomu bolo predtým. Problém likvidácie je obrovský problém mnohých podnikateľov. Ale Tvoja otázka znela, ako corona ovplyvnila môj spisovateľský život. Spomalením v inej oblasti mojich nie malých aktivít som dostala viac priestoru sama na seba a písanie. Zobrazilo sa to aj na troch knihách za tento rok, z čoho jednu sme dali spolu. Úspešná spolupráca na tomto projekte je odrazom aj nášho priateľstva a empatie, na ktorú corona nemá vplyv. Na druhej strane corona negatívne ovplyvnila môj život aj tým, že sa mi zmenšil priestor na stretnutia s priateľmi, čitateľmi, rodinou, s tebou. Veľmi mi chýbajú osobné stretnutia, rozhovory, sila a energia osobného kontaktu, objatia. Patrím k tomu typu človeka, ktorý sa vie prispôsobiť dobe a okolnostiam, preto nezahadzujem pomyselnú flintu do žita a idem ďalej. Možno s odretými ušami, obmedzeniami, ale idem ďalej svojou cestou, ktorú som si naplánovala.

Spomínam si, že keď si písala knihu Nemusíš prosiť, bola si veľmi chorá a dokonca hrozilo, že knihu ani nedopíšeš. Ale to by si nebola ty, keby si sa nezaťala a nedala to. Bolo to pre teba ťažké?

Sám už vieš, že ja nepatrím k ľuďom, ktorí vzdychajú pre maličkosti, ale nezastavia sa ani pri veľkých prekážkach. Môj organizmus bil na poplach a ľahké to vôbec nebolo. Nikto okrem mojich najbližších, ku ktorým počítam aj teba, nie iba ako korektora mojich kníh, ale aj ako blízkeho priateľa, nevedel o mojom zdravotnom probléme.

Vidím, ako všetci zaostrili…. Nie corona ma neobjala…

Mnou stanovený časový limit som splnila, hoci sa musím úprimne priznať, že boli dni, kedy som  sama začala pochybovať, či knihu dopíšem. Veľmi mi záležalo na tom nesklamať čitateľov a táto sila ma poháňala vpred. Aj toto je dôkazom, že ak správne pracuje sila vôle, človek dá všetko, čo dať chce. Celý svoj život som sa spoliehala na silu svojej vôle a sama na seba. Vyplatilo sa. Je mi jasné, že jedného dňa to nebude stačiť a zastaví sa monitor, ale dovtedy chcem žiť tak, aby som po sebe zanechala nezmazateľnú stopu života na zemi.

Viem o tebe, že si veľký bojovník a ako sa sama nazývaš, aj zurvalec. Nikdy sa nevzdávaš. Čo ťa tak núti snažiť sa za každú cenu vyhrať? V jednej knihe som čítal, že človek môže prehrávať, ale prehrať nie. Ako je to s tebou?

Nepoznám slovo vzdať sa a neznášam stotožnenie sa s prehrou, bez pokusu o víťazstvo. Keď život človeka nie je večným bojom, je stagnáciou a nemôžeme sa čudovať, že sa spolu s ním vezie smola, navštevuje ho trauma a nočnou prikrývkou  je mu neustála bolesť. Všetci sme dostali právo na život a rovnaké právo prehrávať, ale aj víťaziť. Ja som prijala právo na život, sama som dala život svojim trom dcéram, ale nepochybne som prijala právo víťaziť. Záležalo na mne ako naštartujem v sebe silu vôle, zabojovať a prekročiť prekážky. Zdanlivá prehra je iba v našej hlave. Keď si ju svojou lenivosťou, ľahostajnosťou a stagnáciou pripustíme, prehráme. Bude to naša osobná kapitulácia, za ktorú nemôže nikto iní, iba my sami. Čo mňa osobne núti za každú cenu vyhrať? Asi by som takto otázku nepoložila. A odpoviem ti, že nie za každú cenu potrebujem vyhrať. V mojom živote boli aj prehry a obete. Ale to je už moje súkromie, do ktorého si nikoho nepúšťam. Dôležitým je, že ma žiadna prehra nepoložila na kolená a idem si svojou cestou ďalej. Vinníka som nikdy nehľadala. Každé rozhodnutie, aj to zlé, bolo mojím rozhodnutím a preto som prehru prijala. 

Nemusíš prosiť, vrátim sa ešte k tejto knihe, ktorá je podľa mňa, tvoja najlepšia, hoci mnohí tvoji priaznivci, najmä čitateľky, dávajú prednosť knihe Naposledy plačem. Mňa naopak úplne dostal príbeh mladučkej Rómky a chytil za srdcia aj mladé čitateľky. Tešíš sa z toho?

Do každej svojej knihy dávam celé srdce, všetky emócie, ktorých som schopná. Každou knihou očakávam, že bude lepšia a lepšia. Sama tŕpnem, ako sa príbeh vyvinie, ale na jeho konci si poviem, že neprekonal príbeh Jany v knihe Naposledy plačem. Možno je to tým, že mám neustále pred sebou elegantnú ženu plnú obrovskej pokory, ktorá z nej priam kričala. Ženy, ktorá už počas našich rozhovorov vedela, čo chce a čo nechce. Všetkým mi bola veľmi blízka a hoci som jej príbeh dopísala v slzách, zostane navždy mojím veľkým vzorom ženy, matky.

Príbeh Rebeky som prijala s veľkou obavou, či to emočne zvládnem. Či sa budem vedieť stotožniť so scénami, ktoré si vyžadovali často použiť expresívne aj pejoratívne výrazy.

Písať o etniku, o ktorom veľa neviem, bolo tiež obrovskou dávkou odvahy. Napokon prevládla nádej, že si príbeh  prečítajú aj čitatelia rómskeho pôvodu, ktorým veľa napovie sila ženy, matky. Rovnako, že sa dostane do obrazu aj tým, ktorý by mohli niečo zmeniť na kategorizácii detí a nielen podľa farby pleti, ale aj na postavení detí vychádzajúcich z detských domov. Príbeh je veľmi poučný, ale hlavne má  sebe opäť silu ženy, matky. Rebeka prešla cestou pekla, ale nevzdala sa nádeje. Žiaľ, nie každá dievčina/ žena  má v sebe silu bojovať a víťaziť. Ona to dokázala. Jej sila ma osobne veľmi ohromila a som veľmi rada, že tento príbeh uzrel svetlo sveta. Nikdy som nedelila ľudí podľa farby pleti a môžem zodpovedne povedať, že mnohé ženy s bielou pleťou by podľahli tlaku ulice. Mladá Rómka Rebeka, by mohla byť príkladom pre mnohé ženy, ktoré nedokážu prekročiť ani malú prekážku a často obrazne povedané ani samé seba.

Kniha, hoci nebola vydaná veľkým vydavateľstvom, má obrovský úspech a ja sa tomu, ako jej autorka, pochopiteľne teším. Pre čitateľa chcem iba uviesť, že Rebeka v tieni sleduje reakcie na svoj príbeh a to ju utvrdzuje v tom, že spravila správne, keď s ním vyšla na svetlo sveta, hoci ona svoj príbeh venovala hlavne niekomu inému. Ale to sa dozviete prečítaním knihy Nemusíš prosiť.

Jednotlivé tituly tvojich kníh sa jedna po druhej vypredávajú. Najskôr to bol srdcervúci príbeh malej Lenky Nesmieš povedať, kde si čitatelia doslova vynútili aspoň limitovanú dotlač a po nej sa ti minul aj román Navždy prekliata a aj z románu Nemusíš prosiť zostáva na sklade len posledných niekoľko kusov. Toto je neklamný dôkaz toho, že tvoje knihy sú žiadané a čítajú sa. Čo si myslíš, čím to je?

Touto otázkou si ma zaskočil a to sa málokomu podarí. Naozaj netuším, čím to je, že som čítaná. Žeby tvojím marketingom? Alebo tým, že ide o skutočné príbehy žien za zatvorenými dverami, či dlhodobo tabuizovanú téma týrania žien a zneužívania detí? Čítam o sebe toľko superlatívov, že sa často vyďakujem z podoby, neveriac, že to všetko píšu o mne. Ty už vieš, že som človek skromný a radšej dávam do popredia iných ako seba. Teším sa z úspechu všetkých naokolo a hoci som takzvaný dravec, vždy je s tým spojené aj niečo iné, ako by bol len môj prospech. Všetko, čo som v živote robila, bolo s láskou. Nikdy som nič nemusela, ale chcela. Možno čitateľ v mojich písmenkách cíti lásku, empatiu a keď ma raz začal čítať, číta ďalej. Navzdory všetkému, čo som prežila, som vlastne šťastný človek.

Nedá mi nedotknúť sa našej spoločnej knihy. Blížia sa Vianoce a Hľadač šťastia je svojím spôsobom vianočným príbehom. Nebála si sa, ty, známa a obdivovaná, ísť do projektu so mnou? Spisovateľským panicom? Viacerí naši čitatelia sa ma pýtajú, či nechystáme nejaký podobný projekt. Chystáme?

Tu som sa začala najprv smiať. Silou mocou chceš náš rozhovor zvrtnúť do polohy našich známych doťahovačiek, ktoré tak obľubuje čitateľ. Julien, ty a panic? Ty a spisovateľský panic? Radšej sa nevyjadrím. A nebudem sa vyjadrovať k tvojim predošlým knihám, to je tabu…. Ale tí, ktorí čítali našu spoločnú knihu Hľadač šťastia a tí, ktorí čítali tvoju knihu Hviezda, ktorá nikdy nezhasne si o tom pomyslia svoje. Nad tvojou múdrosťou a umením písať skláňam svoj pomyselný klobúk a recenzie, ale aj predaj kníh nasvedčuje tomu, kde je pravda. Svojim doslovom, ktorým som ti odmietala pokaziť knihu, ale napokon som podľahla tlaku, som dala zodpovedne najavo, čo si myslím o tvojom umení. Knihu Hviezda, ktorá nikdy nezhasne, ktorú vydalo vydavateľstvo Motýľ, odporúčam čítať všetkým čitateľom bez rozdielu veku. Je to zážitok.

Či chystáme spoločný projekt? Pôvodne bol v pláne a viem, že si ho mnohí žiadali. Zodpovedne podčiarkujem, bol… Napokon som sa rozhodla po tvojom úspechu s Hviezdou, že bude lepšie, keď pôjdeš svojou vlastnou cestou. Ja sama nie som presvedčená, či budem, lepšie povedané, či dokážem pokračovať vo svojej  značke NP. Moje oči nezvládli operáciu, alebo ju nezvládli lekári? V každom prípade, písať knihu v tomto stave je niečo nadlimitné. V období, keď vychádza kniha, mám vždy už na notebooku rozpracovaný nový príbeh. Tentokrát tomu tak nie je. Či sa niečo zmení, vie možno ten hore, alebo opäť zvíťazí sila mojej vôle? Nechajme sa všetci prekvapiť.

Neviem plávať. Názov, ktorý evokuje myšlienku, že príbeh bude zo športového prostredia. Môžem prezradiť, nie je. Mal som tú česť, pracovať už na tvojej tretej knihe, a s pokojným svedomím môžem povedať, že na tomto románe sa mi robilo najlepšie. Tebe sa ako písal? Opäť prezradím, že tvoje zdravie ani teraz nesklamalo a narobilo ti dosť patálií.

Nechápem, že sa neustále točíš okolo môjho zdravia, hoci ja všetko tajím a vedia to iba najbližší, ty vyzradíš. Typický muž. Nebudem sa vracať k téme zdravia. Napokon, kto je dnes úplne zdravý? Prinajmenšom sme všetci už na nervy. Prijmite moje vyjadrenie, teda predošlú vetu s úsmevom prosím.

Áno, kniha Neviem plávať je znova o niečom inom. Je o generačnom boji dcéry s matkou, dvoch zrkadlovo podobných žien.  Tebe sa robil najlepšie, povedala by som najrýchlejšie, lebo v nej nebolo toľko erotiky, ktorá by ťa zamestnávala. Škoda, že čitateľ nevidí môj škodoradostný úsmev.

Ale je pravdou, že príbeh je postavený na iných základoch, hoci má v sebe niečo totožné a tým je sila ženy. Priznám sa, že som s tým mala problém a nie iba zdravotný. Konfrontácie dvoch generácii s následným bumerangom bola dosť silná šálka kávy pre mňa ako matku troch dcér. Vložiť emócie bolo prekonaním samej seba s množstvom sĺz pri spodobovaní. Verím, že sa knihe nájde veľa dcér, ale aj matiek a bude akýmsi ponaučením, ako veci nerobiť, alebo naopak robiť.

Je problém vžiť sa do postavy mladých dievčat? Lenka v Nesmieš povedať je mladučká, Jana v Naposledy plačem tiež prežíva dosť ťažkú mladosť, Viktória má pätnásť, keď sa z dievčaťa stáva žena, Rebeka, práve dovŕšila osemnásť, keď sa za ňou zatvorila brána detského domova a bola prinútená začať žiť, Alexandra má tiež len štrnásť, keď sa okolo nej začnú diať veci, ktoré výrazne ovplyvnia jej život. Nádherné postavy.

Presne tak, nádherné postavy silných žien. Na každú z nich som hrdá. Každá z nich ma prekvapila, nahnevala, ale nepochybne zaujala, inak by som príbeh nedokázala písať. Hoci môj vek, ktorý nikde netajím tomu nenapovedá, ale svojím elánom, energiou, mladosťou ducha, som stále dievča s iskrou a nie iba v oku. Postavy vo svojich príbehoch som žila vždy práve vo veku, v ktorom žili svoj príbeh. Je celkom zaujímavé žiť toľko životov. Keď trpeli, trpela som s nimi, keď sa hnevali, hnevala som sa, keď bojovali, bojovala som tiež, keď boli zaľúbené, cítila som na sebe to povestné šteklenie v brušku a bola som zaľúbená. Utrpenie, trauma, strach, bolesť, žiaľ, to všetko som prežila mnohokrát. Ale rovnako som bola veľakrát zaľúbená a nádherne rozprávkovo milovaná. Toto je fantázia, ktorá dovolí pri písaní, aj čítaní, stotožniť sa s hlavnou postavou a tým sa stáva príbeh živým a žiadaným pre mnohé  generácie. V mojom myslení nie je generačný problém, maľujem sa, obliekam sa mladistvo a idem s módou, mám rada všetko krásne, moderné a zbožňujem technológie. Ani vo svojom veku som nezabudla, čo je to chcieť byť krásna, múdra a milovaná. Toto všetko nájde čitateľ
v mojich knihách.

V románe Neviem plávať si oproti predchádzajúcim titulom zmenila slovník, myslenie postáv, kniha je akási dospelejšia. Bol to zámer?

Ani nie zámer. Kostra príbehu si žiadala iný slovník, iné myslenie. Jadro bolo plné múdrych a vzdelaných ľudí, ktorí žili inak a inak vnímali svet okolo.  Vždy sa snažím priblížiť k mentalite hlavných postáv s prihliadnutím na prostredie a dobu, v ktorej žijú. Za usporiadanými vzťahmi sa skrýva prekvapivé rozuzlenie tak podobné mnohým rodinám.

Priznaním chyby sa stotožníme s pravdou, ktorá bola na dosah a napriek tomu, že sme neboli slepí, nevideli sme ju. Často sa nám stáva, že nechceme prijať to, čo si neskôr sami privlastníme. Preto nikdy nehovor, nikdy.

Neviem plávať vychádza 15.12., deväť dní pred Vianocami. Perfektne načasované, aj keď to bude nápor na teba. Napriek tomu, mnoho ľudí dostane krásny darček pod stromček. Rada obdarúvaš ľudí?

Čo chystá Zdenka Wenzlová Švábeková do budúcnosti? Určite máš plnú zásobu námetov na nové romány.

Netuším, ako sa mi podarilo toto vianočné prekvapenie. Ale načasovanie je naozaj skvele. Vďačím za to tebe, že si fofroval s korekciami, aj vydavateľovi, že mi vopred zahovoril termín v tlačiarni a tak si budú mnohí čitatelia môcť knihu vychutnať už na Vianoce. Pochopiteľne to opäť nebude len mojou zásluhou. Čitateľ si nevie ani predstaviť, čo to je poslať naraz okolo tristopäťdesiat kníh na jeden šup. Koľko podpisov, rúk na vloženie záložky, zabalenie, koľko zapisovania adries, napokon lepenie adresy na zásielky a odoslanie na pošte tomu predchádza, aby mali knihu na Vianoce. Krkolomný termín a tento nápor zvládnem len vďaka svojmu tímu v ktorom si aj ty.

Či rada obdarúvam? Asi áno. V prvom rade je to rodina, priatelia, moje obete pomoci
a napokon chystám aj obdarovanie vybraných čitateľov. A nie som sama. V tíme priateľov mám osoby, ktoré pri každej novej knihe chcú niekoho z mojich čitateľov obdarovať. Vždy to nechajú na mne, aby som sama zvážila, kto to potrebuje, koho potešíme a kde to padne na úrodnú pôdu.

Námetov na nové knihy mám veľa, každou knihou sa množia. Nie každý príbeh sa mi dá spracovať. Nie s každým sa viem stotožniť a nie každý považujem za pútavý pre čitateľa. Príbeh, ktorý sa rozhodnem napísať musí mať svoj odkaz a silu ženy. Inak je všedným odvarom mnohých životov žien. Nemám rada sebaľútosť, uprednostňujem silu ženy, ktorá bude inšpiráciou pre ostatné.

Budúcnosť? Ktovie? Ja či ten hore? Poznáš slová v mojej básni?

Človek spriada plány, len Boh ich často mení…..

Tak a sme na konci nášho bleskového rozhovoru. Teším sa, že sme sa mohli aspoň takto na diaľku porozprávať o tvojich knihách. Pred tým ako sa rozlúčime, čo by si chcela odkázať svojím priaznivcom?

Nedajte sa odradiť, choďte pevne za svojím cieľom a nezabudnite, že iba láskou vieme meniť svet a veci okolo nás. Sila vlastnej vôle a láska robia divy.

Verte mi, aj keď neviete, ja som toho skvelým príkladom.

Zdenka, rozhovory s tebou sú neskutočným zážitkom. Vždy sa na ne veľmi teším a nebolo tomu inak ani teraz, hoci nás delila diaľka. Virtuálny svet nám však napriek tomu dáva pocit bezprostrednosti a ja som si tvoje krásne odpovede nesmierne užil. Ďakujem ti a verím, že sa pri podobnom súboji slov opäť stretneme. Napríklad na besede v Tisovci na jar budúceho roku. Želám ti pevné zdravie, nech sa ti oči umúdria a tvoj zrak dovidí aj za roh. Želám ti mnoho úžasných námetov nových príbehov, ktorým určite dáš potrebný odev v podobe kníh, ktoré nás všetkých dostanú do kolien. Želám ti pokoj v duši a lásku v srdci. Verím, že je mnoho ľudí, ktorí tú lásku k tebe prechovávajú. Tak, a ja sa idem naučiť plávať, keď už nemusím prosiť.

Priatelia, ponúkame vám možnosť opýtať sa Zdenky na čokoľvek, čo súvisí s jej knihami. Otázky píšte pod príspevok na FB a Zdenka vám na ne odpovie.

So Zdenkou Wenzlovou Švábekovou sa rozprával

Julien Dan