Vážení čitatelia, návštevníci stránky zdenkapiseprevas.sk!
Poznáte to, keď sa vo vašom podvedomí usadí nepríjemný pocit a vy vôbec netušíte, čo to pre vás znamená. Najhoršie je, že mu neprikladáte vážny význam, ignorujete ho a po čase sa pre vás stáva minulosťou. Nevnímate a nevšímate si signály, ktoré ako také výstražné svetielka blikajú na vašej ceste životom, aby vás upozornili na správnosť, či nesprávnosť jej smeru. Až keď sa potknete a padnete dole tvárou na zem a poriadne sa doudierate, vám svitne, že tie pocity predsa len niečo znamenali.
Takto nejako prežíva svoje vzostupy a pády mladá Barbara v najnovšom románe z pera spisovateľky Zdenky Wenzlovej Švábekovej Neignoruj pocity. Krásna, múdra, lenže keď sa jej príbeh začína, má len pätnásť rokov. Vek, keď chce žiť, tešiť sa, užívať si. Ale dá sa, keď vám osud hádže polená pod nohy a vy sa o ne potkýnate? Dá sa, keď musíte preskakovať prekážky, ktoré sú často aj pre dospelých neprekonateľné?
Zdenku Wenzlovú Švábekovú poznáme ako autorku skutočných príbehov zo života žien. Príbehov, v ktorých nám dovolí nazrieť za zamknuté dvere bytov alebo domov. V týchto sa odohrávajú tajomstvá, ktoré sa len málokedy dostanú na svetlo božie. Alebo sa ich dozvieme, keď je už neskoro a týranej žene, pretože o tom hovoríme, sa už nedá pomôcť. Už v románe Neviem plávať spisovateľka odbočila od svojho „stereotypu“ v písaní a namiesto o fyzickom týraní žien prešla k tomu, ktoré je možno horšie. Nie je vidieť, ale o to viac bolí. Hovoríme o psychickom týraní. Mnohokrát o tom netušíme, ale v tvárach sa tá ujma javí veľmi zreteľne. Téma týrania a zneužívania žien a detí je v dnešnej dobe ešte stále tabuizovaná, navzdory tomu, že sa čoraz častejšie vyskytuje v mnohých domácnostiach, na pracoviskách. Neraz sa osudy týchto žien končia tragicky, smrťou. Aj to je dôvod, prečo nie je dobré zakrývať si pred takým niečím oči, tváriť sa, že nás sa to netýka. Zdenka Wenzlová Švábeková nás niekoľko rokov učí, ako sa k tejto téme stavať. Či už vo svojich dielach alebo na besedách s čitateľmi, čitateľkami. Táto útla žena silou svojho hlasu najmä nám mužom dáva do pozornosti lásku. Aby sme nezabudli, že milovať treba najmä srdcom. Ako hovorí v najnovšej knihe Neignoruj pocity: Všetci sme si navzájom anjelmi, ale Boh nám dal iba jedno krídlo, aby sme rozdávali lásku tu na zemi. Vzlietnuť môžeme, iba keď sa vzájomne objímeme.
Vážené čitateľky, vážení čitatelia! Dostala sa vám do rúk kniha, ktorá je svojím obsahom výnimočná. Tak ako v Nahote psyché spisovateľka vyzliekla ženskú dušu úplne donaha, tak v tomto románe ukázala rôzne podoby lásky. Spisovateľka nepíše o nejakých osobnostiach, nevymýšľa si fiktívne príbehy. Píše o skutočných ženách, ktoré žijú medzi nami. O ženách silných, ktoré dokážu zniesť aj tie najťažšie rany osudu. Po každom údere vstanú ešte silnejšie, ešte odolnejšie. Podľa môjho názoru je slovenskou čitateľskou verejnosťou ešte neobjavená a možno aj trošku nedocenená. Mám pocit, že radšej čítame o osudoch „slávnych“, ktoré zaplavili náš knižný trh, ako o bežných ľuďoch, ktorí by si to zaslúžili viac. Zdenka Wenzlová Švábeková nám roky takéto príbehy prináša. Hoci hovorí, že Neignoruj pocity je jej posledná kniha, mám pocit, že tomu tak nebude. Zrejme Zdenka Wenzlová Švábeková potrebuje len oddych a potom otvorí šuplík s námetmi a znova nás očarí s nejakým nádherným príbehom, ako to len ona vie. Ale je to len môj pocit, aj keď! Neignoruj pocity!
Nechám sa prekvapiť. Bola by veľká škoda, keby Zdenka Wenzlová Švábeková zavesila pomyselné pero na klinec, pretože píše skvele a patrí medzi najlepšie slovenské spisovateľky skutočných príbehov.
Julien Dan, spisovateľ