Nehľadaj pravdu
Novinka už v predpredaji
Mnohí si poviete, že spoveď patrí do spovednice v kostole a všetko ostatné je potrebné nechať na božiu vôľu. Nie je vždy tomu tak. Sú ľudia, ktorí sa so svojimi osudmi potrebujú zveriť niekomu, kto nemá na sebe odetú kňazskú sutanu, lež je takým istým človekom ako oni.
S pribúdajúcim vekom sa môj pohľad na svet mení. Stávam sa akási citlivejšia. Rozum sa často dostáva do rozporu so srdcom a víťaz tohto súboja nikdy nie je istý. Aj v tomto prípade sa búril, odmietal prijať fakty a moje srdce zmierlivo tlmilo búrku, ktorá sa v ňom odohrávala. Rozprávanie ženy, ktoré som si vypočula a ktoré vám ponúkam, rozhodne nepatrí medzi múry božieho stánku. Bolo dlhé, sprevádzané slovníkom skutočných udalostí počas rokov zlyhania, pri ktorom som chytala miestami červeň do tváre.
Jej príbeh ma prinútil pitvať sa v slove láska, omieľať ho v ústach ako horúci zemiak. Podchvíľou som sa cítila, akoby som si ním popálila celý jazyk, akoby to bol ten najškaredší zhluk hlások, aké som kedy počula. Napriek všetkému som nabrala odvahu a tento nevšedný príbeh som zachytila na papier.
Či sa mi podarilo zistiť príčinu odumretia najkrajšieho ľudského citu v srdci ženy, môžete posúdiť sami. Príbeh Nehľadaj pravdu si môžete kúpiť s predstihom v predpredaji na www.zdenkapiseprevas.sk, v časti obchod.
Euro pre Kristínku
Akcia euro pre Kristínku stále pokračuje
Predstavím vám ju jej slovami, ako to máme uvedené na stránke Občianskeho združenia Roztavené putá.
Volám sa Kristínka Hattalová. Svojim rodičom som sa narodila pred mnohými rokmi, ako dievčatko s diagnózou DMO. Pre dvoch zdravých ľudí to bol určite veľký šok, ale mama aj tato boli skvelí. Prijali ma bez reptania, takú aká som sa im narodila. Zobrali ma do náručia s láskou a vedomím, že som dieťa, ktoré bude celý život potrebovať ich pomoc a všetky noci aj dni sa budú točiť len okolo mňa. Hoci sa museli zmieriť s tým, že z mojich úst nikdy nezaznejú ani tie dve zvonivé slová: “mama, tato,” kráčali ďalej.
Viem, že sa moji rodičia odmietajú zmieriť s tým, že sa nepostavím sama na nohy. Dávno zabudli na hrdosť, roky obiehajú všetky inštitúcie, prosia dobrých ľudí o pomoc pre mňa. Áno, zohnať finančné prostriedky na moje cvičenia, ktoré mi pomáhajú robiť pokroky, nie je jednoduché. Často vidím mamu aj tatu ustaraných. Napriek všetkému nachádzajú v sebe silu a sú pre mňa barličkou, ktorá mi pomáha pri kontakte so svetom. (viac o Kristínke Hattalovej nájdete na https://www.roztaveneputa-oz.sk/?page_id=134)
Spolu so svojimi priateľmi už niekoľko rokov Kristínke pomáhame. Rôznym spôsobom. Z vlastných zdrojov, ale aj hľadaním financií, kde sa dá. Jej liečba je dlhá a nákladná. Ani neviem koho to bol nápad, ale hneď sa mi zapáčil. Z každej predanej knihy darovať Kristínke jedno euro. Tejto akcii sme dali názov Kúp knihu, daruj nádej.
O čo ide? Ak si od dnešného dňa, t.j. 13.1.2020 kúpite ktorúkoľvek moju knihu, jedno euro z jej predaja poputuje Kristínke. Že už máte všetky štyri knihy? Nevadí. Veď určite v blízkej budúcnosti bude mať niekto z vášmu srdcu milých ľudí sviatok a kniha je ten najšľachetnejší dar. Ešte k tomu s venovaním a podpisom autorky.
Takže poďte s nami do toho a podporte našu Kristínku. Objednajte si ktorúkoľvek moju knihu tu na tejto stránke, stačí kliknúť na ktorýkoľvek obrázok a budete presmerovaní do obchodu, alebo mi napíšte na facebook do četu a ja vám poradím, ako si knihu objednať.
Ďakujem vám.
Keď na mojom pracovnom stole zazvonil telefón, ani mi nenapadlo, že práve v tejto chvíli cezo mňa prejde ďalší skutočný, takmer až neuveriteľný príbeh.
Príbeh ženy, ktorá pod ťarchou nezvládnuteľných udalostí strácala chuť žiť. Na stretnutie, ktoré sme si dohodli, prišla pekná, vkusne upravená nevysoká šesťdesiatnička s inteligentným prejavom. Iba jej pohľad prezrádzal akúsi bolesť dokreslenú jemnými vráskami. Keď sme sa usadili za kaviarenským stolom, všimla som si, že sa jej chvejú ruky. Keď prehovorila, jej slová mi zneli ako posledná spoveď pred popravou. Ešte nikdy som nevidela v človeku toľko pokory a zmierenia sa so životom. Posledné slová, ktoré som od tejto ženy na našom treťom stretnutí počula, zneli: „Naposledy plačem.“
Tieto slová mi rezonovali v hlave a neustále ma nútili sa nimi zaoberať. Dlho som v sebe lúštila hádanku, čo tým chcela povedať. Začala som písať prvé riadky tohto príbehu a len tak mi napadlo, že knihu pomenujem podľa týchto dvoch silných slov.
NAPOSLEDY PLAČEM.
Zdenka Wenzlová Švábeková – Naposledy plačem (úryvok)
Nič lepšie spracované som nečítala Zdenka🌹💓…žiaden pravdivý príbeh nemohol byť lepšie napísaný…s úžasným citom pre detaily a majstrovstvom Tvojho pera…tí, ktorí túto nádhernú knihu nečítali, nevedia, o čo prichádzajú… vrelo ju odporúčam všetkým…a nielen túto… roztavuješ putá 🤗nielen svojimi bravúrnymi dielami…💝
Ria Filová – čitateľka
Kniha Naposledy plačem ma upútala natoľko,že som prestala vnímať čas i okolitý priestor a až po dočítaní posledného listu môžem opäť fungovať. Dynamickosť, pútavosť, rýchly spád deja, ale aj zrelosť autorky vedieť využívať nádherné básnické ozdoby mi nedovolili odtrhnúť sa od tejto knihy. Kniha prečítaná, ale ešte dlho bude vo mne rezonovať osud ženy, ktorá tak veľmi milovala. Vzdávam hold autorke pre jej umenie tak citlivo narábať s umeleckým slovom. Ďakujem, Zdenka, čítanie knihy Naposledy plačem bolo pre mňa veľkým umeleckým zážitkom.
Zdenka Koňaříková – čitateľka
V tých minútach bezmocnosti som zistila, že mama je vo veľkom nebezpečenstve. Netrvalo dlho, keď som pochopila, že scenár môjho života bude síce odlišný, ale rovnako nebezpečný v blízkosti tohto bezcitného chlapa. Neviem, za ako dlho dorazila sanitka, ani čo sa okolo mňa dialo. Čas sa nezastavil, iba kráčal ďalej svojím tempom v dráhe hodinových ručičiek. Od tej noci sa so mnou točil svet úplne opačným smerom.
Nenávisť sa okolo mňa omotala ako chobotnica a nedovolila mi pokojne zaspať. V duchu som ho niekoľkokrát zabila. Žiaľ, nikdy nie tak dôsledne, aby už nemohol spôsobovať peklo na zemi.
Zdenka Wenzlová Švábeková – Naposledy plačem (úryvok)
