Vážení čitatelia, návštevníci stránky zdenkapiseprevas.sk!
Poznáte to, keď sa vo vašom podvedomí usadí nepríjemný pocit a vy vôbec netušíte, čo to pre vás znamená. Najhoršie je, že mu neprikladáte vážny význam, ignorujete ho a po čase sa pre vás stáva minulosťou. Nevnímate a nevšímate si signály, ktoré ako také výstražné svetielka blikajú na vašej ceste životom, aby vás upozornili na správnosť, či nesprávnosť jej smeru. Až keď sa potknete a padnete dole tvárou na zem a poriadne sa doudierate, vám svitne, že tie pocity predsa len niečo znamenali.
Takto nejako prežíva svoje vzostupy a pády mladá Barbara v najnovšom románe z pera spisovateľky Zdenky Wenzlovej Švábekovej Neignoruj pocity. Krásna, múdra, lenže keď sa jej príbeh začína, má len pätnásť rokov. Vek, keď chce žiť, tešiť sa, užívať si. Ale dá sa, keď vám osud hádže polená pod nohy a vy sa o ne potkýnate? Dá sa, keď musíte preskakovať prekážky, ktoré sú často aj pre dospelých neprekonateľné?
Zdenku Wenzlovú Švábekovú poznáme ako autorku skutočných príbehov zo života žien. Príbehov, v ktorých nám dovolí nazrieť za zamknuté dvere bytov alebo domov. V týchto sa odohrávajú tajomstvá, ktoré sa len málokedy dostanú na svetlo božie. Alebo sa ich dozvieme, keď je už neskoro a týranej žene, pretože o tom hovoríme, sa už nedá pomôcť. Už v románe Neviem plávať spisovateľka odbočila od svojho „stereotypu“ v písaní a namiesto o fyzickom týraní žien prešla k tomu, ktoré je možno horšie. Nie je vidieť, ale o to viac bolí. Hovoríme o psychickom týraní. Mnohokrát o tom netušíme, ale v tvárach sa tá ujma javí veľmi zreteľne. Téma týrania a zneužívania žien a detí je v dnešnej dobe ešte stále tabuizovaná, navzdory tomu, že sa čoraz častejšie vyskytuje v mnohých domácnostiach, na pracoviskách. Neraz sa osudy týchto žien končia tragicky, smrťou. Aj to je dôvod, prečo nie je dobré zakrývať si pred takým niečím oči, tváriť sa, že nás sa to netýka. Zdenka Wenzlová Švábeková nás niekoľko rokov učí, ako sa k tejto téme stavať. Či už vo svojich dielach alebo na besedách s čitateľmi, čitateľkami. Táto útla žena silou svojho hlasu najmä nám mužom dáva do pozornosti lásku. Aby sme nezabudli, že milovať treba najmä srdcom. Ako hovorí v najnovšej knihe Neignoruj pocity: Všetci sme si navzájom anjelmi, ale Boh nám dal iba jedno krídlo, aby sme rozdávali lásku tu na zemi. Vzlietnuť môžeme, iba keď sa vzájomne objímeme.
Vážené čitateľky, vážení čitatelia! Dostala sa vám do rúk kniha, ktorá je svojím obsahom výnimočná. Tak ako v Nahote psyché spisovateľka vyzliekla ženskú dušu úplne donaha, tak v tomto románe ukázala rôzne podoby lásky. Spisovateľka nepíše o nejakých osobnostiach, nevymýšľa si fiktívne príbehy. Píše o skutočných ženách, ktoré žijú medzi nami. O ženách silných, ktoré dokážu zniesť aj tie najťažšie rany osudu. Po každom údere vstanú ešte silnejšie, ešte odolnejšie. Podľa môjho názoru je slovenskou čitateľskou verejnosťou ešte neobjavená a možno aj trošku nedocenená. Mám pocit, že radšej čítame o osudoch „slávnych“, ktoré zaplavili náš knižný trh, ako o bežných ľuďoch, ktorí by si to zaslúžili viac. Zdenka Wenzlová Švábeková nám roky takéto príbehy prináša. Hoci hovorí, že Neignoruj pocity je jej posledná kniha, mám pocit, že tomu tak nebude. Zrejme Zdenka Wenzlová Švábeková potrebuje len oddych a potom otvorí šuplík s námetmi a znova nás očarí s nejakým nádherným príbehom, ako to len ona vie. Ale je to len môj pocit, aj keď! Neignoruj pocity!
Nechám sa prekvapiť. Bola by veľká škoda, keby Zdenka Wenzlová Švábeková zavesila pomyselné pero na klinec, pretože píše skvele a patrí medzi najlepšie slovenské spisovateľky skutočných príbehov.
Julien Dan, spisovateľ
Pri čítaní rukopisu každej novej knihy Zdenky Wenzlovej Švábekovej hovorím, že je to jej najkrajší príbeh. Nemôžem za to, ale opäť to musím zopakovať. Nahota psyché je skvelá, ale Nebezpečný precedens je nebezpečný. Máte sa na čo tešiť. Ako zákusok vám prinášame anotáciu tohto skvelého príbehu.
Pätnásťročná Tamara, ubíjaná prostredím, v ktorom žije, sa jedného dňa vzbúri spôsobom, ktorý ju prinúti po ďalšie roky listovať v zákonoch karmy. Po rozsudku v mene republiky sa ocitne v svorke dravcov, ktorí na nej parazitujú. Dezorientovaná hľadá záchytný bod, ale minulosť sa nedá zotrieť ako krieda z tabule. Krivolakou cestou za vlastnou existenciou sa dostane k ponuke staršej ženy, ktorú neodmietne. Spozná, akú príchuť má skutočná láska muža, pravý cit matky, ale objaví v sebe aj strach o dieťa. Pravda a lož je neustále brúsená v stopách života.
Nájde v sebe silu a odvahu prijať svoj osud? Alebo sa opäť neadekvátne vzbúri? Je skutočne láska hybnou silou v živote každého človeka? Neváhajte sa začítať do skutočného príbehu, v ktorom jeden emočne nezvládnutý skutok dievčaťa určil smer života ženy.
Sú knihy, ktoré po prečítaní odložíte na poličku a zabudnete na ne. A potom sú knihy, ktoré prečítate, položíte ich na poličku a nedá vám to. Znova sa k nim vrátite a znova ich prečítate, pretože v tých knihách je duša. Autor v nej zanechal kúsok seba, svoje srdce. Presne také sú knihy Zdenky Wenzlovej Švábekovej.
Nie je jednoduché sadnúť si a tvoriť. Sám to dobre poznám. Našťastie, sú ľudia, ktorí majú talent od Boha, ktorí dokážu dávať písmenko k písmenku, slovo k slovu a vetu k vete tak dokonale, až z toho vyjde Nahota psyché.
Sú miesta, kam sa vždy budeme radi vracať, ku ktorým nás navždy viažu krásne spomienky, ktoré nám navždy budú pripomínať ľudí, ktorých sme tam stretli, udalosti, ktoré sme tam prežili. Na našich besedách s čitateľmi často rozprávam o úžasnej krajine s menom Fantázia. Nepoznám nič krajšie, ako sa túlať ňou, prežívať nepoznané, stretávať ľudí, ktorých by som nikdy v živote nestretol, ocitnúť sa na miestach, ktoré by sa mi nikdy nepodarili navštíviť, zažiť udalosti, ktoré by som nikdy nezažil. Túlam sa storočiami, územiami, kde žiadna noha nevkročila, podávam si ruku s panovníkmi, vladármi, ale aj s obyčajnými ľuďmi. V krajine, ktorá tu už nemusela byť, z ktorej zostalo len zrniečko, ale malý nešikovný chlapec Bastian so svojím psom-drakom Falcom z Nekonečného príbehu ju zachránili. Pre nás všetkých. Okrem tejto krajiny poznám ešte ďalšiu, rovnako bez hraníc a rovnako krásnu.
Cesta do krajiny zvanej Priateľstvo trvá niekedy krátko. Ani sa nenazdáte ako a ste tam. Inokedy na tej ceste musíte prekonať mnoho prekážok, vyškriabať sa z hlbín priepasti počiatočnej nedôvery, vyšplhať sa na hory vzájomného porozumenia a úcty jeden k druhému. Musíte sa presvedčiť, že žiadna rieka plná špiny, závisti a kalu zlomyseľnosti vám nezabráni preplávať na jej druhý breh, kde je človek, na ktorom vám záleží. Niekedy musíte o tú krajinu tvrdo bojovať a inokedy vám pomôže náhoda. Na Priateľstve, rovnako ako na ďalšej úžasnej krajine, ktorá sa volá Láska, je najkrajšie to, že neexistujú na žiadnej mape. Nikto nepozná ich súradnice. Nepomôže vám kompas ani GPS. To, že ste v tejto zázračnej krajine, zistíte veľmi ľahko. Budete to cítiť. Vaším navigačným prístrojom bude vaše srdce.
Počas uplynulých deviatich dní sme sa spolu so Zdenkou Wenzlovou Švábekovou túlali práve po tejto nádhernej krajine-nekrajine, ktorá mala podobu zelenej lúky posiatej pestrofarebnými kvetmi. Nie, v tejto krajine nekrajine sme nestretli Petra Pana, ani kapitána Hooka, či Wendy, dievča z normálneho sveta. Nenašli sme ani dobrotivého Vtáka-Nevtáka, ani tlupu indiánov. Zato sme stretli ľudí s úsmevom na perách, náručou pripravenou objať a prekrásnou dušou plnou človečenstva a lásky. Lásky k blížnemu. Dolný Kubín, Humenné, Poprad, Spišská Nová Ves, Košice, Rožňava, Revúca. Tam všade sme boli hľadať šťastie. Rovnako ako Adam Adam z Hľadača. Oproti Adamovi sme mali jednu veľkú výhodu. My sme vedeli presne, čo hľadáme a kde to chceme nájsť.
Nemajte nám za zlé, ak v týchto našich spomienkach nebudeme písať o samotných besedách. Na tie stačí niekoľko slov. Boli plné emócií, rozprávania, ale aj humoru. Budeme radšej písať o ľuďoch. O ľuďoch s veľkým srdcom. Pretože práve takých sme stretli na našej ceste za šťastím.
Orava. Nádherný kus zeme na severe nášho Slovenska. Hoci sme neboli až tam, kde žijú gorali, nezašli sme až pod Babiu horu, či Pilsko, na miesta, kde sa odohráva časť románu Hviezda, ktorá nikdy nezhasne, laureátky literárnej ceny Kniha Oravy 2021. Toľko času sme nemali.
Román Zdenky Wenzlovej Švábekovej Nahota psyché je stále v predaji. Príbeh Alžbetky, ktorá celý svoj život obetovala svojim deťom. Aká bola ich vďaka za lásku svojej matky? To sa dočítate v tomto prekrásnom príbehu.
Psyché je podľa slovníka cudzích slov grécky výraz pre dušu, duševno.
Mala to byť láska, ktorú Boh spojil a nikto nerozdvojí.
Na počiatku manželstva mi sľúbil nebo na zemi. Na jeho konci sa postaral o peklo, v ktorom som mala spolu s deťmi zhorieť do tla.
Alžbetka nehľadá vo svojom živote zázraky. Stačí jej istota, domov
a láska. Jej život sa zmení v jednu osudnú noc, po ktorej sa ocitá so svojimi deťmi bez lásky, domova a v neistote nasledujúcich rokov. Mladá žena, odkázaná na iných, sa obracia k Bohu, ktorého prosí vo svojich modlitbách o pomoc zvládnuť ťažký údel ženy, matky.
Keď strasie zo seba neistotu a postaví sa na vlastné nohy, spozná, ako chutí láska na tretí ťah, hoci aj pri tom druhom dostala mat. Navzdory tomu, že rozum, aj srdce majú medzi sebou konfrontačné konflikty, podvedomie verí, že láska v duo formáte zdolá všetky prekážky.
Do relatívne pokojného života vojde sestra Ľuba, ktorá automaticky očakáva pomoc. Zistenie, že krv síce nie je voda, ale dokáže mať príchuť žlče, ju dostáva na psychické dno. Po traumatizujúcom rozchode uveriť v neuveriteľné môže iba milujúce srdce ženy.
Krvácajúce rany materinského srdca v Alžbetke postupne obnažujú psyché a ukazujú pravú tvár života na zemi.
Je možné, že zmietaná v poryvoch vetra zanevrie na vieru v Boha?
Dokáže vášnivá láska mladého muža vrátiť žene chuť do života?
Môže sa matka v starobe oprieť o lásku detí, alebo musí siahnuť po inej opore?
Čitateľské recenzie nezvyknem písať „horúcim“ perom. Dielo spracujem vnútorne, rozoberiem, analyzujem, vyvodím poučenie, prínos a dobré uložím do srdca.
V prípade diela Nahota psyché som na prípravný čas k napísaniu čitateľského ohlasu potrebovala značne dlhší čas. Ako ženu a matku ma tento hrboľatý osudový životný príbeh doslova prevalcoval. Autorka síce avizovala, že táto kniha bude trocha iná ako tie predchádzajúce, ale pokým neprečítaš, nevieš, neuveríš…a mala absolútnu pravdu!
Až sa nechce a nedá uveriť, že sa niekedy môže na človeka za celý život lepiť na päty iba smola, tma, dlhý tunel a svetla na konci neho nikde. Prerozprávať skutočne ťažký životný príbeh a literárne ho vtesnať v akurátnej forme do knihy, vyžaduje naozaj celú škálu zručností, daností a talentu literáta. Predovšetkým musí byť empatický poslucháč, aby mohol naratívny príbeh prerozprávať v tej najzaujímavejšej a najpútavejšej forme. Musí mať patričné životné skúsenosti, mať prečítaný život, aby pocity vyznievajúce
z príbehu boli čo najzrozumiteľnejšie, skutočné a patrične výpovedné. Musí mať široký záber vedomostí z rôznych oblastí, ktoré zároveň zvyšujú hodnotu príbehu.
V neposlednom rade musí mať všetky zmysly a srdce otvorené láske, empatii, emóciám, musí byť ženou – matkou, aby dokázala tak úžasne vyjadriť všetky nuansy pocitov hlavnej hrdinky, všetku beznádej jej srdca túžiaceho po láske a uznaní vlastných detí.
Anna Hantáková – čitateľka
Priatelia,
poetku a spisovateľku Zdenku Wenzlovú Švábekovú vám asi netreba predstavovať. Je autorkou šiestich románov a dvoch básnických zbierok. Jej básne svojou výpovednou hodnotou dokážu osloviť množstvo priaznivcov, v každej z nich je ukrytá nielen poézia, ale sa v nich odráža aj ľudská múdrosť a roky životných skúseností poetky. Roztavené putá a Zrkadlo lásky sú toho dôkazom.
Zdenka Wenzlová Švábeková sa na slovenskom literárnom nebi zjavila ako kométa. Pred takmer piatimi rokmi. Práve básnickou zbierkou Roztavené putá z marca 2017. O rok neskôr vychádza jej prvý román Nesmieš povedať, skutočný príbeh malej Lenky. Zdenkina hviezda nezhasla, jej žiara je z roka na rok jasnejšia a hrejivejšia. Knihy tejto skvelej spisovateľky číta z roka na rok viac a viac ľudí, odozvy na ne zapĺňajú jej profil na facebooku, komentáre k nim sú plné superlatívov. Príbehy ukryté v knihách nenechajú nikoho chladným, či chladnou, neraz prinútia čitateľov knihu odložiť a premýšľať nad jej obsahom. Niekedy so slzami v očiach. Zdenka má neskutočný dar vedieť realisticky vykresliť charaktery postáv svojich kníh, ktorým nechýba duša a hĺbka. Je ako víno, s pribúdajúcim vekom a počtom románov je lepšia a lepšia.
O niekoľko dní Zdenke Wenzlovej Švábekovej vyjde v poradí už siedmy román, NEVIEM PLÁVAŤ. Ďalší skutočný príbeh, inšpirovaný rozprávaním ženy, ktorej život veľa vzal, ale aj dal. Kniha, ktorá je úplne iná ako tie, ktoré Zdenka napísala doteraz. Román, ktorý vás určite dostane.
Radi by sme vám, milí priatelia, spolu so Zdenkou, v krátkom flash rozhovore, priblížili tento príbeh a čo mu predchádzalo. Pôvodne sme plánovali prezentáciu knihy formou besied, avšak pandemická situácia je proti. Tak prijmite naše pozvanie na túto virtuálnu besedu, ktorou sa vám aspoň sčasti pokúsime nahradiť osobné stretnutia.
Čítam rada príbehy zo života. Je v nich mnoho pocitov pospájaných do myšlienkových obrazov. Sedela som v autobuse vracajúc sa z cesty domov, tak kniha bola po ruke, začítala som sa a vošla celá do jej obsahu. Chvíľami som sa v myšlienkach vzdialila a spomenula si na príbeh iný, možno niečím veľmi blízky, s podobnými obrazmi, tak v zamyslení som hľadala tiež kľúč, ten pravý, ktorý by ma nasmeroval vo svojom vlastnom hľadaní toho šťastia, ktoré sa skrýva v každom človeku a je len na nás, ako naložíme s tým, čo nám môže dať.
Natália Štítová – čitateľka
Keď ma pred niekedy v decembri minulého roku oslovila Zdenka Wenzlová Švábeková, či by som sa nepodujal spolupodieľať sa na jej novej knihe NEHĽADAJ PRAVDU ako redaktor a korektor, vyrazila mi tým dych. Nie preto, žeby som sa na túto ťažkú a zodpovednú úlohu necítil, milujem výzvy a toto bola výzvy z kategórie vysnívaných, ale preto, že poznám Zdenkin štýl písania, až na jednu (Navždy prekliata) som prečítal všetky jej knihy, romány aj básnické zbierky. Viem akým štýlom píše, aký žáner vyznáva a aké ťažké sú príbehy, ktoré vychádzajú z jej „dielne“. Nehovoriac o tom, že Zdenka píše o ženách a pre ženy a pre mňa ako pre muža je náročné vžiť sa do pocitov a duše ženy.
