Keď ma pred niekedy v decembri minulého roku oslovila Zdenka Wenzlová Švábeková, či by som sa nepodujal spolupodieľať sa na jej novej knihe NEHĽADAJ PRAVDU ako redaktor a korektor, vyrazila mi tým dych. Nie preto, žeby som sa na túto ťažkú a zodpovednú úlohu necítil, milujem výzvy a toto bola výzvy z kategórie vysnívaných, ale preto, že poznám Zdenkin štýl písania, až na jednu (Navždy prekliata) som prečítal všetky jej knihy, romány aj básnické zbierky. Viem akým štýlom píše, aký žáner vyznáva a aké ťažké sú príbehy, ktoré vychádzajú z jej „dielne“. Nehovoriac o tom, že Zdenka píše o ženách a pre ženy a pre mňa ako pre muža je náročné vžiť sa do pocitov a duše ženy.
