Púť poznačená slzami
Niektorí muži robia ženy šťastnými, po iných zasa zostávajú trosky, zaznelo v jednom televíznom seriáli. Jana mala šťastie, obaja muži, ktorí výrazne ovplyvnili jej život, ju milovali. Napriek tomu bola jej púť poznačená slzami. Veď aj samotný názov knihy, NAPOSLEDY PLAČEM, je toho dôkazom.
Zaplietla som sa do teba,
prstami hral si nežné slová.
Pre život nič viac netreba,
Láska aj vinu v sebe schová.
Spisovateľka Zdenka Wenzlová Švábeková ani vo svojej tretej románovej podobe nezostala nič dlžná svojej povesti. Napísala knihu pre ženy, ktorú však pokojne môžu čítať aj muži. Prečo? Aby si uvedomili, že láska je ten najsilnejší cit, aký bol kedy ľuďom daný a že nehodno ním hazardovať. Skutočný príbeh plný lásky a nenávisti.
Keď na mojom pracovnom stole zazvonil telefón, ani mi nenapadlo, že práve v tejto chvíli cezo mňa prejde ďalší skutočný, takmer až neuveriteľný príbeh. Príbeh ženy, ktorá pod ťarchou nezvládnuteľných udalostí strácala chuť žiť.
Na stretnutie, ktoré sme si dohodli, prišla pekná, vkusne upravená nevysoká šesťdesiatnička s inteligentným prejavom. Iba jej pohľad prezrádzal akúsi bolesť dokreslenú jemnými vráskami. Keď sme sa usadili za kaviarenským stolom, všimla som si, že sa jej chvejú ruky. Keď prehovorila, jej slová mi zneli ako posledná spoveď pred popravou. Ešte nikdy som nevidela v človeku toľko pokory a zmierenia sa so životom. Posledné slová, ktoré som od tejto ženy na našom treťom stretnutí počula, zneli: „Naposledy plačem.“
Tieto slová mi rezonovali v hlave a neustále ma nútili sa nimi zaoberať. Dlho som v sebe lúštila hádanku, čo tým chcela povedať. Začala som písať prvé riadky tohto príbehu a len tak mi napadlo, že knihu pomenujem podľa týchto dvoch silných slov.
Naposledy plačem je z kníh, ktoré vyšli spod pera Zdenky Wenzlovej Švábekovej, najvydarenejšia. Príbeh, ktorý má všetko, čo dobrá kniha má mať. Autorka neplytvá zbytočnými úvahami, či opismi, neutápa sa v rozjímaní nad stavmi postáv príbehu. Napriek tomu majú jej postavy hĺbku, sú krásne vykreslené, nie sú umelé, práve naopak, hrajú farbami ako lístie na jeseň, padajúce zo stromov. Príbeh je jednoliaty, nemá hluché miesta, dej stupňuje svoje napätie, autorka v knihe naplno rozvinula svoj rozprávačský talent. Na druhej strane je poznať, že jej tvorba má dve polohy, dramatickú a zároveň romanticko poetickú. Obe sa veľmi dobre dopĺňajú, autorka sa citlivo opiera o tú, ktorú práve potrebuje. Jazyk, ktorým je kniha napísaná, je síce jednoduchý, nevtieravý, no zároveň rozmanitý a zrozumiteľný. Možno je trochu chybou krásy rozsah príbehu, pre niekoho sa môže zdať dlhý, mne však neprekážal. Keď je niečo dobré, treba tomu nechať patričný priestor.
Kniha sa výborne číta, hoci jej úvod sa môže zdať byť trochu rozpačitý. Športovou terminológiou opatrný rozbeh, aby sa po zahrievacom kole rozprúdila krv v žilách a potom je to už šprint celou dráhou až do cieľa. Človek hltá stránku za stránkou, zabudne na plynúci čas a ani si neuvedomí, že je už hlboká noc. Aj toto je nová kniha Zdenky Wenzlovej Švábekovej Naposledy plačem.
Zdenka Wenzlová Švábeková je tak trochu nedocenená slovenská spisovateľka. Svojou skromnosťou a pokorou akoby odmietala byť známou a pritom jej knihy sú naozaj výborné, prudko jedlé. Oplatí sa ich čítať.
Vôňa jeho tela s príchuťou tabaku na mojich perách bolo ale to jediné, čo tu zostalo „navždy“. Keď som sa ráno prebudila, bol už preč. Na nočnom stolíku som mala položenú kyticu červených ruží. Letmo som pozrela na svadobné šaty, ktoré čakali na svoj deň zavesené na dverách skrine, obalené v igelite. Vstala som z postele a obliekla si župan. Bolo deväť hodín, najvyšší čas vstať. Emil už teraz pravdepodobne podpláca lekárov, pomyslela som si a zobrala ruže zo stolíka, aby som ich vložila do vody.
Julien Dan – spisovateľ
Naposledy plačem
Keď som dostala knihu od Zdenka Wenzlová Švábeková ešte som nevedela ako na mňa silne zapôsobí a prečo je to je podľa jej slov jej srdcová kniha. Niečo som už tušila v polovici knihy a nemýlila som sa. Už to viem. Skutočný život Janky na vás silno zapôsobí, príliš skoro osirela, príliš skoro dušou dieťaťa ale postavou ženy dospela. Z nenávisti sa zrodila veľká láska ktorá prekonala aj najhoršie. Aj neveru. Zrodili sa deti ktoré vyrastali v láske. Po bolestnej strate jej opäť vstúpil do života osudový muž. Len jej vlastné deti nemali okrem vonkajšej podoby také obrovské srdce ako ich vlastná matka, ktorá ich celý život chránila milovala tak veľmi ako len milujúca matka dokáže až ma mrazilo ako sa vlastné deti, ktoré vyrástli v láske a s milujúcimi rodičmi sa zmenili na sebecké osobnosti bez citu. Netúžila po ničom inom, len po šťastnom živote s deťmi, ktoré ju budú rovnako milovať ako ich milovala ona. Máloktorá kniha ma rozplače, ale pri tejto mi tiekli potoky sĺz. Naozaj v dnešnej dobe znamená majetok a peniaze viac ako rodina a láska? A kde až hlboko siaha krutosť ľudí ktorý vedia ublížiť najbližším? Veľmi chválim nádhernú slovenčinu z doby, keď bola Janka dospievajúcim dievčaťom a nádherné vyznania, ktoré sa vraveli pred mnohými rokmi. Spomenula som si na starkú, ktorá ma učila a vychovávala presne v pokore láske a úcte. Táto kniha naozaj vo vás bude dlho zaznievať. Ešte dlho si budem klásť otázku s akým svedomím žijú jej deti ak nejaké majú?
Janke odkazujem: Zdvihni si svoje polámané krídla a leť!!! Ešte dlho budem myslieť na Janku a aj keď je tá kniha naozaj silná, odporúčam vám ju.
Tak ako Zdenka prežívala s Jankou aj dobré aj zlé, táto kniha vás nenechá ľahostajnými. Obrovské ďakujem za knihu Zdenka Wenzlová Švábeková a verím že napísať tak silne emočnú knihu s tak silným osudom to chcelo guráž.
Jana Melišová – knihomoľka
Naposledy plačem znie názov
Už teraz viem, že knihu budem čítať dokola. Tak veľmi sa približuje môjmu životu, že plačem už druhýkrát pri každej strane. Nie pri každej nie. V objatí, do ktorého som sa vďaka tejto knihe preniesla, som zažila lásku svojho bývalého, žiaľ jediného manžela. Jana mala to šťastie v nešťastí, že mala dvoch a jej čas radosti sa preniesol do doby, kedy bola nádej, že bude žiť krásny život.
Nádherne spracovaný príbeh. Niečo tak emotívne spracované som asi ešte nečítala. Knihu budem dokola čítať, pretože prechádza mojim vnútrom aj očami, ako ten najkrajší film života. Záver? Nie neprezradím, ale príval sĺz tak rýchlo nezastavíte.
Milka – čitateľka
Obrovské prekvapenie
Kniha bola pre mňa obrovským prekvapením. Čítala som recenzie, ale ani zďaleka nevystihnú môj pocit po dočítaní. Sila, gradácia a emócie. Skončila som v slzách, ktorými som kropila posledné strany v knihe. Nezabudnuteľný zážitok. Kniha sa dá čítať dokola a stále som v napätí a slzách. Odporúčam.
Viera – čitateľka
Kniha plná napätia
Pred niekoľkými dňami potešila svojich čitateľov ďalším dielom autorka Zdenka Wenzlova Švábeková knihou Naposledy plačem. Po dielach Nesmieš povedať a Navždy prekliata sa nám dostala do rúk ďalšia kniha napísaná životom.
Hlavná hrdinka prešla peklom i rajom, jej život nebol jednotvárny. Tragický i plný lásky. Autorka diela nám veľmi citlivo podala životné úseky hlavnej hrdinky, miestami nezaprela v sebe poetku. O to je dielo vzácnejšie. Kto vezme túto knihu do ruky, musí sa pripraviť na to, že sa s ňou nebude môcť tak ľahko rozlúčiť. Dejové napätie od prvej až do poslednej stránky.
Srdečná vďaka za krásne chvíle prežité s knihou. Tešíme sa už na nové dielo pani Zdenky Wenzlovej Švábekovej.
Alžbeta Sommerbauer – spisovateľka a čitateľka
Kniha, pri ktorej nie je hanba plakať
Kniha je dočítaná, príbeh ženy, ktorá mala všetko a nemala nič. Nehanbím sa povedať, že som si aj poplakala nad tým, ako môže vidina bohatstva zaslepiť oči, aké nevďačné môžu byť deti a tak v úcte a pokore skláňam hlavu nad životom tejto ženy a nad talentom tej, ktorá ho dostala do knižnej podoby. Ďakujem Zdenka.
Anna Lechovičová – čitateľka
Tretia kniha autorky
Naposledy plačem je treťou knihou Zdenky Wenzlovej Švábekovej. Po úspešných knihách so silnými príbehmi nezostala svojej povesti nič dlžná a potvrdila svoj veľký umelecký talent.
Strhujúci osudový príbeh ženy, ktorej životným údelom bolo z hĺbky duše milovať, vyrovnávať sa s neľútostnými ranami osudu a stratami ľudí, ktorých milovala, určite osloví a zaujme širokú čitateľskú verejnosť.
Autorka je vyzretá mentálne, emocionálne a literárne, je kúzelnou majsterkou slova s úžasným rozhľadom a životnými skúsenosťami. Celé dielo je doslova popretkávané básnickými prostriedkami, ktoré spolu s dynamikou a gradáciou deja dávajú knihe punc vysokej umeleckej úrovne. Autorka brilantne a veľkolepo splnila želanie hrdinky Jany, že napíše príbeh, ktorý bude nezmazateľným odkazom pre jej deti.
Ďakujem autorke za hlboký umelecký zážitok, ktorý nám čitateľom knihou sprostredkovala.
Anna Hantáková – čitateľka
Umelecký zážitok z čítania
Kniha Naposledy plačem ma upútala natoľko, že som prestala vnímať čas i okolitý priestor a až po dočítaní posledného listu môžem opäť fungovať. Dynamickosť, pútavosť, rýchly spád deja, ale aj zrelosť autorky vedieť využívať nádherné básnické ozdoby mi nedovolili odtrhnúť sa od tejto knihy. Kniha prečítaná, ale ešte dlho bude vo mne rezonovať osud ženy, ktorá tak veľmi milovala.
Vzdávam hold autorke pre jej umenie tak citlivo narábať s umeleckým slovom. Ďakujem, Zdenka, čítanie knihy Naposledy plačem bolo pre mňa veľkým umeleckým zážitkom.
Zdenka Koňaříková – čitateľka
Naposledy plačem - kniha kníh
Popravde, váhala som kúpiť knihu Naposledy plačem, lebo autorka bola pre mňa neznáma. Toľko recenzií a nádherných slov, čo bežia internetom, ale aj to, čo som si o knihe prečítala na Martinuse, ma presvedčili ísť do kníhkupectva a siahnuť po nej. Najšťastnejšia voľba, akú som mohla kedy spraviť. Kniha je neskutočne pútavá, skvelo napísaná, bez zbytočných opisov, je plná zvratov, ktoré by som ani pre veľkej predstavivosti nečakala. Dej gradoval smerom, ktorý ma vtiahol do každej situácie a keď som pre slzy už nevidela, otočím stranu a z nej na mňa priam vyskočí láska. Láska nie obyčajná, ale taká, že som mala pocit, akoby som ju sama prežívala. Nádherne opísaný vzťah muža a ženy, nežný, uveriteľný.
V tejto knihe o osude ženy, matky nájdete všetko, čo neočakávate. Bolesť, zradu, nenávisť, vášeň, nehu a nesmiernu lásku matky, ale aj jej racionálne uvažovanie. Koniec knihy ma dostal do kolien. Niečo tak verne opísané som už prečítala odznovu a je mi jasné, že sa ku knihe ešte vrátim. Toto sa mi občas stáva pri filme, že si ho pozriem ešte raz. Ale pri knihe sa mi to ešte nestalo. Áno teraz mi napadlo, že Naposledy plačem by si zaslúžila povšimnutie tých, ktorý sa zaoberajú filmom. Viem si ju živo predstaviť, ako večerný film.
Bravó pani spisovateľka, tento titul bol knihou Naposledy plačem obhájený. Ďakujem za úžasný zážitok.
Eva Šípošová – čitateľka
Život je plný záhad
Zatiaľ posledný literárny počin autorky Zdenky Wenzlovej Švábekovej Naposledy plačem je presne taký. Zo života. Plný zákrut, neočakávaných zvratov. V tomto je autorka výborná. Keď si už čitateľ myslí, že sa osud hlavnej hrdinky Jany umúdril a nechá ju užívať si lásku, stane sa niečo, čo nečaká. Ponorí ju do hlbokej vody nenávisti a len ťažko sa odtiaľ dostáva. Pero Zdenky Švábekovej je namočené do rôznofarebného atramentu. Raz je číro biely, aby o chvíľu nabral čerň tmavej noci, z ktorej sa prebudí do jasnočerveného rána.
Naposledy plačem je skutočný príbeh napísaný skutočne skvele. Plný lásky a nenávisti. Príbeh zo života, ktorý by si mali prečítať všetci.
Michaela Pavolová – čitateľka
Silný príbeh pre všetkých
Veľmi som sa na túto knihu tešila. Knihy od pani Zdenky sú vždy zárukou kvalitného, pútavého čítania a bolo tomu tak aj v prípade ďalšieho úžasne napísaného románu.
Kniha Naposledy plačem je silným, emotívnym príbehom dievčaťa, neskôr milujúcej matky Jany. Život Jany ani zďaleka nie je prechádzkou v ružovej záhrade a už od okamihu ako zažila prvý šok v podobe vlastného otca, neskôr strýka až po ďalšie skúšky, je čitateľ hlboko ponorený do neskutočnej vlny empatie, ktorej sú na veľké šťastie ešte mnoho ľudí schopných prejaviť. Na druhej strane príbeh nie malou mierou poukazuje na to, aké veľké citové škody dokáže v jednej rodine napáchať majetok. Majetok, ktorý je žiaľ milší ako vlastná vrúcne milujúca mama.
Naposledy plačem nie je len o bolesti a trápení jednej matky, ale je aj o romantickej láske. Láske dvoch mužov, osudových, ktorí sú v živote hlavnej hrdinky pevnou oporou. Každý v inom časovom horizonte a každý s veľkou dávkou lásky, pochopenia a pomoci pri prekonávaní nie najľahších životných prekážok.
Odporúčam všetkým tým, ktorí majú radi romány, nielen romantické. Všetkým Vám, ktorým nie je ľahostajný osud jednej milej, empatickej žienky. Milujúcej mamy, ktorá miluje silno a navždy. Verím, že po prečítaní tejto knihy si mnohí uvedomia silu mám, ktoré chcú vždy len to najlepšie a najkrajšie pre svoje dieťa a žiaden majetok sa tomu nikdy nevyrovná. Zároveň kniha veľmi silne poukazuje na vysokú mieru empatie, ktorá sa žiaľ z našich životov tak bolestne vytráca.
Naposledy plačem nie je len obyčajná kniha s pekným obalom, je to predovšetkým príbeh jednej silnej ženy so silným posolstvom pre nás všetkých.
Dana Starinská – čitateľka
