Asi každá žena si občas povzdychne, že jej životný príbeh je na knihu a niekedy aj na dve. Veľmi ťažko sa z toho množstva ľudských osudov vyberá ten, ktorý nesie v sebe silné emócie a nie len zážitok z čítania.
Snažím sa vám ponúknuť príbehy, nesúce v sebe ponaučenie, poukázanie na krivdy tej konkrétnej doby, či rodiny, v ktorej hrdinka príbehu žila, ako aj na chyby, ktorých sa na svojej ceste za šťastím dopustila.
Ako tomu bolo na začiatku príbehu, ktorý som nazvala Nemusíš prosiť?
Čítajte!
Spod nádherne dlhých mihalníc sa na mňa pozerali tmavé oči peknej čiernovlásky, ktorej sa nedal uprieť štýl inteligentnej a modernej ženy. Hoci od prežitého deja uplynulo viac rokov, boli to opäť oči, ktoré vo svojom odraze poukazovali na veľmi ťažké obdobie predošlého života. Počas jej rozprávania vyšlo na povrch, že nebyť vnútornej sily, dnes by jej scenár života mal v sebe nápis Stala sa tragédia.
Narodiť sa a nepoznať svojich rodičov nie je vydláždená cesta, po ktorej sa dá chodiť bosky. Prežiť detstvo v detskom domove je údajne pre takéto deti záchranou života. Jedného dňa ale príde čas dospelosti a to bol práve ten okamih, od ktorého sa začínal odvíjať aj príbeh Rebeky. Príbeh ženy, ktorú naša vyspelá spoločnosť jedného dňa sotila priamo na dlažbu a tá ju mrazila nielen chladom ročného obdobia.
Zápas so životom, v ktorom mala vládnuť človečina, ale prevládala džungľa, ma zaujal natoľko, že som sa rozhodla o tom napísať.
Ak neviete, čo ďalej a myslíte si, že sa váš život dostal na hranicu únosnosti, čítajte o živote Rebeky. Ženy, ktorá popálená na tele aj na duši, ako bájny vták Fénix často vstávala z popola, aby mohla silou svojej vôle rozdúchať v sebe plameň lásky a žiť inak, ako žije väčšina z rómskeho etnika.
Román nemusíš prosiť je už v predpredaji
