Iste so mnou súhlasíte, že najkrajšie a najlepšie príbehy píše život sám. Nikto sa nestáva spisovateľom len tak, zo dňa na deň. Hoci v ňom môže aj roky driemať podobná danosť, žije si vo svojom svete bežných povinnosti, starostí, či radostí. Pracuje, chodí ulicami mesta, nazerá do výkladov obchodov, posedáva v reštauráciách, či v kaviarňach, stretáva sa s ľuďmi a sleduje život. Tisícky tvárí, tisícky ľudských osudov mu prejdú pred očami, vypočuje si množstvo životných príbehov a sťažností na osud, na život.
